{"id":299,"date":"2017-02-27T10:51:00","date_gmt":"2017-02-27T09:51:00","guid":{"rendered":"http:\/\/www.uach.sav.sk\/sk1\/?page_id=299"},"modified":"2023-11-08T21:25:54","modified_gmt":"2023-11-08T20:25:54","slug":"apvv","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/veda-a-vyskum\/projekty\/apvv\/","title":{"rendered":"APVV"},"content":{"rendered":"<p><script type=\"text\/javascript\">\/\/ <![CDATA[\nfunction toggle(element){document.getElementById(element).style.display=(document.getElementById(element).style.display==\"none\")?\"\":\"none\";}\n\/\/ ]]><\/script><\/p>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>BIOGEOAP &#8211; Aplik\u00e1cia nov\u00fdch biouhl\u00edm funkcionalizovan\u00fdch geopolym\u00e9rov pri nakladan\u00ed s nebezpe\u010dn\u00fdm odpadom<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Application of novel biochar-functionalized geopolymers in hazardous waste management<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Ing. Slan\u00fd Michal, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show1')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show1\" style=\"display: none;\">Zne\u010distenie \u017eivotn\u00e9ho prostredia je eminentn\u00fdm a v\u0161adepr\u00edtomn\u00fdm probl\u00e9mom \u013eudstva, ktor\u00fd ohrozuje zdravie \u013eud\u00ed, ekosyst\u00e9my a \u017eivotn\u00e9 prostredie. Extr\u00e9mny rast popul\u00e1cie a s t\u00fdm spojen\u00fd r\u00fdchly dopyt po po\u013enohospod\u00e1rskej \u010dinnosti, r\u00fdchla industrializ\u00e1cia, zv\u00fd\u0161en\u00e1 produkcia odpadu prispievaj\u00fa ku kontamin\u00e1cii p\u00f4dy v d\u00f4sledku hromadenia \u0165a\u017ek\u00fdch kovov a tie\u017e r\u00e1dionuklidov. V s\u00fa\u010dasnosti mimoriadne rastie potreba n\u00e1js\u0165 nov\u00e9, ekologick\u00e9 a lacn\u00e9 materi\u00e1ly z bohat\u00fdch zdrojov, ktor\u00e9 by sa dali pou\u017ei\u0165 na imobiliz\u00e1ciu t\u00fdchto nebezpe\u010dn\u00fdch l\u00e1tok. Hlavn\u00fdm cie\u013eom navrhovan\u00e9ho projektu je vyvin\u00fa\u0165 nov\u00e9 biouhl\u00edm funkcionalizovan\u00e9 geopolym\u00e9ry na b\u00e1ze hlinitokremi\u010ditanov, ktor\u00e9 bud\u00fa vysoko \u00fa\u010dinn\u00e9 pri imobiliz\u00e1cii \u0165a\u017ek\u00fdch kovov a r\u00e1dionuklidov. Na splnenie tohto cie\u013ea je potrebn\u00e9 detailne \u0161tudova\u0165 vplyv r\u00f4znych faktorov nielen pomocou experiment\u00e1lnych techn\u00edk, ako s\u00fa FTIR, XRD, BET-N2 adsorption, TGA\/DSC, PET, ICP-MS, ale aj testovan\u00edm vyvinut\u00e9ho materi\u00e1lu v re\u00e1lnych environment\u00e1lnych podmienkach a za vyu\u017eitia stavebnej solidifika\u010dnej linky, a to najm\u00e4 v kontexte splnenia krit\u00e9ri\u00ed prijate\u013enosti pre ich aplikovanie v praxi pri likvid\u00e1cii nebezpe\u010dn\u00fdch odpadov a ich potenci\u00e1lneho vyu\u017eitia ako \u201e\u0161ed\u00fdch\u201c stavebn\u00fdch materi\u00e1lov. Navrhovan\u00e9 ciele projektu sa zameriavaj\u00fa na nov\u00e9 aplik\u00e1cie a na doteraz nepresk\u00faman\u00e9 rie\u0161enia skokov\u00fdch zmien, ktor\u00e9 zodpovedia najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie ot\u00e1zky, ako aj na potreby v\u00fdskumu a technologick\u00e9ho rozvoja, vr\u00e1tane t\u00fdch, ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 v celosvetovom meradle. T\u00e1to koncepcia projektu m\u00f4\u017ee v\u00fdznamne prispie\u0165 k integr\u00e1ci\u00ed nov\u00fdch poznatkov v oblasti geopolym\u00e9rnych kompozitn\u00fdch materi\u00e1lov a v\u00fdrobn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed. Navrhnut\u00fd projekt a jeho v\u00fdstupy maj\u00fa potenci\u00e1l z\u00edska\u0165 podporu v sektorov\u00fdch a multisektorov\u00fdch aplik\u00e1ci\u00e1ch a ma\u0165 siln\u00fd dopad na ochranu \u017eivotn\u00e9ho prostredia, ako aj zlep\u0161enie kvality p\u00f4dy a rastl\u00edn, \u010do \u00fazko s\u00favis\u00ed aj s \u013eudsk\u00fdm zdrav\u00edm.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.9.2025 &#8211; 31.8.2029<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>DESICAEX &#8211; V\u00fdvoj karbidu kremi\u010dit\u00e9ho pre extr\u00e9mne aplik\u00e1cie<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Development of silicon carbide for extreme application<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Ing. Hanzel Ondrej, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show2')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show2\" style=\"display: none;\">Navrhovan\u00fd projekt je zameran\u00fd na v\u00fdvoj plne hutnej keramiky na b\u00e1ze karbidu kremi\u010dit\u00e9ho bez tradi\u010dn\u00fdch oxidov\u00fdch spekac\u00edch pr\u00edsad alebo s pr\u00eddavkom stopov\u00fdch mno\u017estiev kovov (Al, Fe) pri spekacej teplote ni\u017e\u0161ej ako je teplota (T &lt; 2100\u00b0C) potrebn\u00e1 k spekaniu SiC v tuhej f\u00e1ze. Projekt bude zameran\u00fd na d\u00f4kladn\u00e9 pochopenie mechanizmov spekania a \u0161t\u00fadium toho ako modifik\u00e1cia pr\u00e1\u0161kov karbidu kremi\u010dit\u00e9ho a\/alebo pr\u00eddavok mal\u00e9ho mno\u017estva kovov (Al, Fe) m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 a zn\u00ed\u017ei\u0165 teplotu spekania pre pr\u00edpravu hutnej SiC keramiky. Kv\u00f4li zvy\u0161uj\u00facemu sa z\u00e1ujmu a po\u017eiadavk\u00e1m v energetick\u00fdch aplik\u00e1ci\u00e1ch, vo vesm\u00edrnych aplik\u00e1ci\u00e1ch, pohonn\u00fdch a raketov\u00fdch syst\u00e9moch je nevyhnutn\u00e9 taktie\u017e charakterizova\u0165 vysokoteplotn\u00e9 vlastnosti (tepeln\u00e1 vodivos\u0165, vysokoteplotn\u00e1 pevnos\u0165, oxida\u010dn\u00fa a abla\u010dn\u00fa odolnos\u0165 v kysl\u00edkovo-acetyl\u00e9novom plameni) pripravenej keramiky na b\u00e1ze SiC. V r\u00e1mci projektu bude teda \u0161tudovan\u00e1 tepeln\u00e1 vodivos\u0165 SiC a\u017e do teploty 1500\u00b0C, vysokoteplotn\u00e1 pevnos\u0165 SiC v teplotnom rozsahu 1500\u00b0C &#8211; 2000\u00b0C a odolnos\u0165 pripraven\u00e9ho SiC materi\u00e1lu vo\u010di kysl\u00edkovo-acetyl\u00e9nov\u00e9mu plame\u0148u pri teplot\u00e1ch vy\u0161\u0161\u00edch ako 1700\u00b0C. Taktie\u017e bude sk\u00faman\u00fd vplyv modifik\u00e1cie SiC pr\u00e1\u0161kov, parametrov spekania a mikro\u0161trukt\u00fary na vysokoteplotn\u00e9 vlastnosti SiC keramiky.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.9.2025 &#8211; 31.8.2029<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>GREEN-POT &#8211; Zelen\u00e1 energetick\u00e1 inov\u00e1cia: Entropicky in\u017einierovan\u00e9 perovskitov\u00e9 oxidy  pre termoelektrick\u00e9 aplik\u00e1cie <\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Green Energy Innovation: Entropy-Engineered Perovskite Oxides for  Thermoelectric Applications<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>MSc. \u00dcnsal Hakan, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show3')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show3\" style=\"display: none;\">Glob\u00e1lne energetick\u00e9 a klimatick\u00e9 kr\u00edzy si vy\u017eaduj\u00fa pokro\u010dil\u00e9 materi\u00e1ly, ktor\u00e9 sp\u013a\u0148aj\u00fa naliehav\u00fa potrebu rie\u0161en\u00ed v oblasti zelenej energie. Termoelektrick\u00e9 materi\u00e1ly, ktor\u00e9 premie\u0148aj\u00fa odpadov\u00e9 teplo na elektrick\u00fa energiu, s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre zlep\u0161enie energetickej \u00fa\u010dinnosti bez produkcie sklen\u00edkov\u00fdch plynov. Cie\u013e E\u00da dosiahnu\u0165 do roku 2050 nulov\u00e9 emisie pod\u010diarkuje v\u00fdznam t\u00fdchto technol\u00f3gi\u00ed. S\u00fa\u010dasn\u00e9 termoelektrick\u00e9 materi\u00e1ly v\u0161ak \u010delia v\u00fdzvam, ako s\u00fa vysok\u00e9 n\u00e1klady, toxicita a nestabilita pri zv\u00fd\u0161en\u00fdch teplot\u00e1ch. Oxidov\u00e9 termoelektrick\u00e9 materi\u00e1ly, ako napr\u00edklad SrTiO3, maj\u00fa v\u00fdhody v n\u00e1kladovej efekt\u00edvnosti a tepelnej stabilite, ale ich \u00fa\u010dinnos\u0165 je n\u00edzka. Tento projekt sa zameriava na vytvorenie nov\u00fdch entropicky stabilizovan\u00fdch perovskitov\u00fdch oxidov na b\u00e1ze SrTiO3 (HEPOs) s v\u00fdrazne zlep\u0161en\u00fdmi vlastnos\u0165ami pre termoelektrick\u00e9 aplik\u00e1cie, ktor\u00e9 s\u00fa netoxick\u00e9, tepelne stabiln\u00e9 a n\u00e1kladovo efekt\u00edvne. Tieto materi\u00e1ly, ktor\u00e9 maj\u00fa minim\u00e1lne 4 kati\u00f3ny na A-mieste perovskitovej ABO3 \u0161trukt\u00fary, a predstavuj\u00fa prelom v dizajne nov\u00fdch termoelektrick\u00fdch materi\u00e1lov. Nov\u00fdm aspektom tohto v\u00fdskumu je sk\u00famanie dopingu Al a Nb na B-mieste perovskitovej ABO3 \u0161trukt\u00fary, \u010do vytv\u00e1ra synergick\u00fd efekt zaveden\u00edm dodato\u010dn\u00fdch nosi\u010dov n\u00e1boja a zn\u00ed\u017een\u00edm aktiva\u010dnej energie bari\u00e9r pre vodivos\u0165. Tento pr\u00edstup zalo\u017een\u00fd na princ\u00edpe entropie by mal \u010falej zlep\u0161i\u0165 elektrick\u00fa vodivos\u0165 a minimalizova\u0165 tepeln\u00fa vodivos\u0165, \u010do povedie k vynikaj\u00facej termoelektrickej \u00fa\u010dinnosti. Tento projekt pos\u00fava hranice v\u00fdvoja materi\u00e1lov s vysokou entropiou pre technol\u00f3gie zelenej energie, a prispeje k v\u00fdvoju novej gener\u00e1cie materi\u00e1lov pre termoelektrick\u00e9 aplik\u00e1cie, \u010d\u00edm spln\u00ed kritick\u00e9 energetick\u00e9 po\u017eiadavky a podpor\u00ed glob\u00e1lne \u00fasilie o udr\u017eate\u013enos\u0165.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.9.2025 &#8211; 30.8.2029<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>3DGALACTYC &#8211; Funkcionalizovan\u00e9 3D sklokeramick\u00e9 membr\u00e1ny na pokro\u010dil\u00e9 fotokatalytick\u00e9 \u010distenie pitn\u00fdch v\u00f4d<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Functionalized 3D glass-ceramic membranes for advanced photocatalytic drinking water treatment<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Ing. Mich\u00e1lkov\u00e1 Monika, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show4')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show4\" style=\"display: none;\">V podzemnej a pitnej vode sa \u010dasto nach\u00e1dzaj\u00fa mikrozne\u010dis\u0165uj\u00face l\u00e1tky, ako s\u00fa zvy\u0161ky liekov, dezinfek\u010dn\u00fdch prostriedkov, prac\u00edch prostriedkov, pestic\u00eddov, kovov a organizmy odoln\u00e9 vo\u010di antibiotik\u00e1m. Na odstr\u00e1nenie t\u00fdchto zne\u010dis\u0165uj\u00facich l\u00e1tok s\u00fa potrebn\u00e9 \u0161peci\u00e1lne filtra\u010dn\u00e9 procesy, membr\u00e1ny s mikro-a nano-p\u00f3rovitos\u0165ou. Mebr\u00e1nov\u00e9 procesy pon\u00fakaj\u00fa oproti tradi\u010dn\u00fdm met\u00f3dam \u00fapravy vody mnoh\u00e9 v\u00fdhody vr\u00e1tane vysokej \u00fa\u010dinnosti, n\u00edzkej spotreby energie, mal\u00fdch priestorov\u00fdch n\u00e1rokov a \u0161etrnosti k \u017eivotn\u00e9mu prostrediu. Membr\u00e1nov\u00e9 procesy v\u0161ak m\u00f4\u017eu \u010deli\u0165 aj v\u00fdzvam, ako je tvorba vodn\u00e9ho kame\u0148a, zan\u00e1\u0161anie a degrad\u00e1cia, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu negat\u00edvne ovplyvni\u0165 ich v\u00fdkon a \u017eivotnos\u0165. \u00da\u010dinn\u00e9 a cenovo dostupn\u00e9 technol\u00f3gie \u00fapravy podzemnej a pitnej vody s\u00fa v dne\u0161nom svete teda ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. Cie\u013eom navrhovan\u00e9ho projektu je vytvori\u0165 trvanliv\u00e9, vysoko por\u00e9zne fotokatalytick\u00e9 sklo-keramick\u00e9 membr\u00e1ny, ktor\u00e9 by zabezpe\u010dovali \u0161pecifick\u00e9 po\u017eiadavky nano, mikro alebo makro p\u00f3rovitosti. V r\u00e1mci projektu sa vyu\u017eij\u00fa inovat\u00edvne a n\u00e1kladovo efekt\u00edvne techniky recykl\u00e1cie farmaceutick\u00e9ho odpadov\u00e9ho skla a r\u00f4zne 3D adit\u00edvne met\u00f3dy na v\u00fdvoj novej gener\u00e1cie membr\u00e1n. Na vytvorenie tak\u00fdchto pokro\u010dil\u00fdch 3D por\u00e9znych \u0161trukt\u00far si vy\u017eaduje pou\u017eitie vhodn\u00e9ho prekurzora s mikro\u00farov\u0148ou p\u00f3rovitosti. To sa dosiahne procesom alkalickej aktiv\u00e1cie a plame\u0148ovej synt\u00e9zy farmaceutickej sklenenej drte. Okrem toho sa do \u0161trukt\u00fary skla zakomponuj\u00fa TiO2 a Fe2O3, aby sa mu dodali fotokatalytick\u00e9 vlastnosti v UV-VIS oblasti. Optimaliz\u00e1cia dizajnu membr\u00e1n bude rie\u0161i\u0165 makrop\u00f3rovitos\u0165. Z\u00e1vere\u010dn\u00e1 f\u00e1za zah\u0155\u0148a mikrovlnn\u00e9 spekanie 3D vytla\u010den\u00fdch membr\u00e1n, \u010d\u00edm sa zabezpe\u010d\u00ed ni\u017e\u0161\u00ed vplyv na \u017eivotn\u00e9 prostredie ako pri tradi\u010dn\u00fdch met\u00f3dach spekania a z\u00e1rove\u0148 sa aplikuje proces f\u00e1zovej separ\u00e1cie na vytvorenie p\u00f3rovitosti aj na \u00farovni nano.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2024 &#8211; 30.6.2028<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>MULCOMAT &#8211; Multifunk\u010dn\u00e9 kompozitn\u00e9 materi\u00e1ly pre cielen\u00fa detekciu, adsorpciu a dekontamin\u00e1ciu nebezpe\u010dn\u00fdch organick\u00fdch molek\u00fal<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Multifunctional composite materials for detection, adsorption and decontamination of hazardous organic molecules<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Mgr. Jankovi\u010d \u013dubo\u0161, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show5')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show5\" style=\"display: none;\">Predkladan\u00fd projekt je zameran\u00fd na v\u00fdvoj novej gener\u00e1cie organo-modifikovan\u00fdch \u00edlov\u00fdch miner\u00e1lov. Na modifik\u00e1ciu sa pou\u017eij\u00fa poly(2-alkenyl-2-oxazol\u00edny), ktor\u00e9 s\u00fa elektrostaticky neutr\u00e1lne, av\u0161ak vysoko pol\u00e1rne polym\u00e9ry. O\u010dak\u00e1vame, \u017ee organomodifik\u00e1cia montmorillonitov s t\u00fdmto typom polym\u00e9rov bude vies\u0165 k organo\u00edlom so zlep\u0161enou interkal\u00e1ciou a teda s vy\u0161\u0161ou adsorp\u010dnou schopnos\u0165ou vo\u010di r\u00f4znym nebezpe\u010dn\u00fdch organick\u00fdm zl\u00fa\u010denin\u00e1m. Pr\u00edtomnos\u0165 poly(2-alkenyl-2-oxazol\u00ednov) a poly(2-alkenyl-2-oxaz\u00ednov) v \u0161trukt\u00fare \u00edlov\u00fdch miner\u00e1lov zabezpe\u010d\u00ed katalytick\u00fd rozklad nebezpe\u010dn\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn. V na\u0161om pr\u00edpade sa pre hodnotenie adsorpcie a hydrolytick\u00e9ho rozkladu vyu\u017eij\u00fa organofosf\u00e1ty, ktor\u00e9 patria medzi \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00e9 pestic\u00eddy a tie\u017e sa u\u017e vyu\u017eili ako chemick\u00e9 bojov\u00e9 l\u00e1tky. Kombin\u00e1cia lep\u0161ej adsorpcie a r\u00fdchlej\u0161ieho hydrolytick\u00e9ho rozkladu reprezentuje hlavn\u00fd inovat\u00edvny prvok projektu a umo\u017en\u00ed vyu\u017eitie nanoreaktorov na b\u00e1ze montmorillonitov pre \u00fa\u010dinn\u00fa defosforyl\u00e1ciu neurotoxick\u00fdch organofosf\u00e1tov\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn. Nami predstaven\u00fd katalytick\u00fd syst\u00e9m neobsahuje at\u00f3my kovov a je vhodn\u00fd pre ochranu \u013eudsk\u00e9ho zdravia a \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Poly(2-alkenyl-2-oxazol\u00edny) a poly(2-oxaz\u00edny) navy\u0161e predstavuj\u00fa nov\u00fa skupinu polym\u00e9rov s reakt\u00edvnymi bo\u010dn\u00fdmi 2-oxazol\u00ednov\u00fdmi, respekt\u00edve 2-oxaz\u00ednov\u00fdmi skupinami, ktor\u00e9 s\u00fa schopn\u00e9 poskytova\u0165 modifika\u010dn\u00e9 reakcie s karboxylov\u00fdmi skupinami. V na\u0161om pr\u00edpade sa obidva typy bo\u010dn\u00fdch skup\u00edn vyu\u017eij\u00fa na stabiliz\u00e1ciu \u0161trukt\u00fary po\u010das reakt\u00edvneho spracovania s polym\u00e9rnymi matricami obsahuj\u00facimi karboxylov\u00e9 skupiny.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2024 &#8211; 30.6.2028<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>CoSinG &#8211; Studen\u00e9 spekanie skiel<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Cold sintering of glass<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Ing. Prnov\u00e1 Anna, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show6')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show6\" style=\"display: none;\">Sklo sa v priemyselnom meradle vyr\u00e1ba chladen\u00edm sklotvornej taveniny. T\u00e1to osved\u010den\u00e1 met\u00f3da umo\u017e\u0148uje v\u00fdrobu r\u00f4znych zlo\u017een\u00ed a tvarov, m\u00e1 v\u0161ak svoje limity pri pr\u00edprave komplexn\u00fdch tvarov, ako s\u00fa sklen\u00e9 \u0161trukt\u00fary alebo filtre s hierarchickou p\u00f3rovitos\u0165ou, resp. viaczlo\u017ekov\u00e9 a viacvrstvov\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Tieto sa potom pripravuj\u00fa pokro\u010dil\u00fdmi tvarovac\u00edmi met\u00f3dami, ako s\u00fa adit\u00edvna v\u00fdroba alebo odlievanie p\u00e1sky zo sklen\u00fdch pr\u00e1\u0161kov (fr\u00edt). Surov\u00e9 v\u00fdlisky sa zhut\u0148uj\u00fa spekan\u00edm visk\u00f3znym tokom pri teplot\u00e1ch vy\u0161\u0161\u00edch ako teplota sklen\u00e9ho prechodu pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho skla. To v\u0161ak \u010dasto vedie k \u010diasto\u010dnej alebo \u00faplnej kry\u0161taliz\u00e1cii skla, s negat\u00edvnym dopadom na jeho vlastnosti (napr. bioaktivita, pevnos\u0165). Navrhovan\u00fd projekt je zameran\u00fd na studen\u00e9ho spekanie vybran\u00fdch druhov skla. Tento proces umo\u017e\u0148uje spekanie keramick\u00fdch pr\u00e1\u0161kov pod aplikovan\u00fdm vonkaj\u0161\u00edm tlakom, v pr\u00edtomnosti i\u00f3novej kvapaliny, a pri teplot\u00e1ch nepresahuj\u00facich 350 \u00b0C. Jeho pou\u017eitie pri pr\u00edprave skla sa v\u0161ak doteraz sk\u00famalo len ve\u013emi m\u00e1lo. Syst\u00e9my, ktor\u00e9 bud\u00fa predmetom v\u00fdskumu v predlo\u017eenom projekte zah\u0155\u0148aj\u00fa (i) hlinitanov\u00e9 skl\u00e1, ktor\u00e9 sa nedaj\u00fa pripravi\u0165 be\u017en\u00fdm chladen\u00edm taveniny, (ii) zlo\u017eit\u00e9 \u0161trukt\u00fary (scaffoldy) bioakt\u00edvnych skiel s hierarchickou p\u00f3rovitos\u0165ou pripraven\u00e9 adit\u00edvnou v\u00fdrobou, (iii) zlo\u017eit\u00e9 diely (sklen\u00e9 filtre na san\u00e1ciu odpadov\u00fdch v\u00f4d) z doteraz nerecyklovate\u013en\u00e9ho borosilik\u00e1tov\u00e9ho farmaceutick\u00e9ho skla a (iv) viacvrstvov\u00e9 sklen\u00e9 \u0161trukt\u00fary pripraven\u00e9 odlievan\u00edm p\u00e1sok a s gradientom fyzik\u00e1lnych vlastnost\u00ed. Ke\u010f\u017ee zhut\u0148ovanie skla studen\u00fdm spekan\u00edm sa doteraz prakticky ne\u0161tudovalo, vykonaj\u00fa sa aj z\u00e1kladn\u00e9 \u0161t\u00fadie mechanizmov spekania. V\u00fdsledky z\u00edskan\u00e9 v r\u00e1mci projektu prispej\u00fa k (i) v\u00fdvoju nov\u00e9ho priemyselne \u0161k\u00e1lovate\u013en\u00e9ho procesu v\u00fdroby sklen\u00fdch dielov ktor\u00e9 nie je mo\u017en\u00e9 pripravi\u0165 konven\u010dn\u00fdm taven\u00edm, (ii) minimaliz\u00e1cii spotreby energie pri v\u00fdrobe a dekarboniz\u00e1cii (iii) vyu\u017eitiu odpadov\u00e9ho skla, ktor\u00e9 sa v s\u00fa\u010dasnosti skl\u00e1dkuje, a jeho premene na cenn\u00fa surovinu.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2024 &#8211; 30.6.2028<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>TESLOW &#8211; Z\u00e1klad k ekologicky udr\u017eate\u013en\u00fdm sod\u00edkovo-i\u00f3nov\u00fdm bat\u00e9ri\u00e1m pre n\u00edzko n\u00e1kladov\u00fa technol\u00f3giu<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Towards Eco-sustainable Sodium-ion batteries for a LOW-cost technology<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>doc. Ing. Len\u010d\u00e9\u0161 Zolt\u00e1n, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2024 &#8211; 30.6.2028<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>Photomat &#8211; Fotofunk\u010dn\u00e9 hybridn\u00e9 materi\u00e1ly organick\u00fdch luminof\u00f3rov a nano\u010dast\u00edc vrstevnat\u00fdch silik\u00e1tov<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Photofunctional hybrid materials of organic luminophores and nanoparticles of layered silicates<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Mgr. Boh\u00e1\u010d Peter, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show7')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show7\" style=\"display: none;\">Zameranie projektu vych\u00e1dza z modern\u00fdch trendov materi\u00e1lov\u00e9ho v\u00fdskumu a zo sk\u00fasenost\u00ed a ned\u00e1vnych v\u00fdsledkov kolekt\u00edvu projektu. Zistilo sa, \u017ee adsorpcia, interkal\u00e1cia pr\u00edpadne tvorba molekulov\u00fdch agreg\u00e1tov \u0161pecifick\u00fdch typov organick\u00fdch molek\u00fal m\u00f4\u017ee v\u00fdznamne zv\u00fd\u0161i\u0165 ich fotoaktivitu, prejavuj\u00fac sa ako n\u00e1rast luminiscencie. Strat\u00e9gia zv\u00fd\u0161enia fotoaktivity bude hlavn\u00fdm cie\u013eom projektu. Ka\u017ed\u00fd z javov by mal fungova\u0165 v z\u00e1vislosti od molekulovej \u0161trukt\u00fary luminof\u00f3rov. Zameriame sa na hybridy fotoakt\u00edvnych organick\u00fdch luminof\u00f3rov s vrstevnat\u00fdmi silik\u00e1tmi. \u0160trukt\u00farou prisp\u00f4soben\u00e9 S, N-heteroaromatick\u00e9 farbiv\u00e1 a ich komplexy s i\u00f3nmi kovov bud\u00fa pripraven\u00e9 v r\u00e1mci tohto projektu. Heteroaromatick\u00e9 syst\u00e9my bud\u00fa modifikovan\u00e9 kati\u00f3nov\u00fdmi skupinami alebo ich koordina\u010dnou v\u00e4zbou s kati\u00f3nmi kovov vr\u00e1tane Ru(II), Ir(III), Au(III) a \u010fal\u0161\u00edch, aby sa zv\u00fd\u0161ila kompatibilita t\u00fdchto chromof\u00f3rov pre hybridy so silik\u00e1tmi a dosiahli \u017eelan\u00e9 fotofyzik\u00e1lne vlastnosti. Pre dosiahnutie cie\u013eov bude d\u00f4le\u017eit\u00e1 selekcia vrstevnat\u00e9ho nosi\u010da, vo\u013eba chemickej modifik\u00e1cie a vhodn\u00fdch podmienok pre synt\u00e9zu hybridn\u00fdch s\u00fastav. Okrem zlep\u0161enia vlastnost\u00ed molek\u00fal \u010fal\u0161\u00edmi cielmi bud\u00fa komplexn\u00e9 funk\u010dn\u00e9 materi\u00e1ly s efekt\u00edvnym vyu\u017eit\u00edm svetelnej energie. Tu bude k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va\u0165 organiz\u00e1cia molek\u00fal, aby sa docielili optim\u00e1lne fotofyzik\u00e1lne interakcie zacielen\u00e9 na ur\u010dit\u00fa funk\u010dnos\u0165 materi\u00e1lu. Okrem luminiscen\u010dn\u00fdch vlastnost\u00ed bude cie\u013eom pr\u00edprava hybridov najm\u00e4 s fotosenzibiliza\u010dn\u00fdmi \u00fa\u010dinkami. Posledn\u00fdm krokom bude vyu\u017eitie nano\u010dast\u00edc na pr\u00edpravu nanokompozitov s polym\u00e9rmi a takto docieli\u0165 modifik\u00e1ciu technick\u00fdch polym\u00e9rov. Cie\u013eom bude z\u00edska\u0165 povrchy s fotosenzibiliza\u010dn\u00fdmi a fotodezinfek\u010dn\u00fdmi \u00fa\u010dinkami, na ktor\u00fdch bud\u00fa vykonan\u00e9 testy pre rast biofilmov mikroorganizmov.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2023 &#8211; 30.6.2027<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>NEOCAR &#8211; Ultra-vysokoteplotn\u00e9 karbidy so zv\u00fd\u0161enou oxida\u010dnou odolnos\u0165ou<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Novel enhanced oxidation-resistant ultra-high temperature carbides<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Ing. Tatarko Peter, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show8')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show8\" style=\"display: none;\">Zlep\u0161enie odolnosti vo\u010di oxid\u00e1cii ultra-vysokoteplotn\u00fdch keramick\u00fdch materi\u00e1lov (UHTC) m\u00e1 z\u00e1sadn\u00fd v\u00fdznam pri uspokojovan\u00ed rast\u00facej potreby aplik\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa pou\u017e\u00edvan\u00e9 pri teplot\u00e1ch nad 2000 \u00b0C v oxida\u010dn\u00fdch atmosf\u00e9rach, ako s\u00fa napr. hypersonick\u00e9 vozidl\u00e1 a kozmick\u00e9 lode. Ned\u00e1vno sa v\u010faka v\u00fdskumu viackomponentnej keramiky, pozost\u00e1vaj\u00facej zo \u0161tyroch alebo viacer\u00fdch r\u00f4znych kati\u00f3nov alebo ani\u00f3nov stabilizovan\u00fdch konfigura\u010dnou entropiou, otvoril priestor na v\u00fdvoj nov\u00fdch UHTC pr\u00e1ve so zv\u00fd\u0161enou odolnos\u0165ou vo\u010di oxid\u00e1cii. Na dizajn tak\u00fdchto materi\u00e1lov cestou predikcie ich zlo\u017eit\u00fdch oxida\u010dn\u00fdch procesov je v\u0161ak nevyhnutn\u00e9 komplexne pochopi\u0165 monokarbidy a bin\u00e1rne karbidy prechodn\u00fdch kovov, na ktor\u00e9 sa zameriava tento projekt, \u010do v s\u00fa\u010dasnosti v poznatkoch v danej vednej oblasti ch\u00fdba. Hlavn\u00fdm cie\u013eom projektu je teda vyvin\u00fa\u0165 nov\u00e9 UHTC materi\u00e1ly odoln\u00e9 vo\u010di oxid\u00e1cii prostredn\u00edctvom systematickej experiment\u00e1lnej \u0161t\u00fadie, v ktorej sa sk\u00famaj\u00fa vysokoteplotn\u00e9 vlastnosti (odolnos\u0165 vo\u010di oxid\u00e1cii\/abl\u00e1cii, odolnos\u0165 vo\u010di tepeln\u00fdm \u0161okom a \u010fal\u0161ie) a mechanick\u00e9 spr\u00e1vanie sa monokarbidov a bin\u00e1rnych \u017eiaruvzdorn\u00fdch karbidov. N\u00e1sledne bud\u00fa syntetizovan\u00e9 karbidy s pr\u00eddavkom sekund\u00e1rnej f\u00e1zy so zabudovan\u00fdm krem\u00edkom, vo forme SiC a silicidov prechodn\u00fdch kovov, ktor\u00e9 s\u00fa zn\u00e1me ako zl\u00fa\u010deniny tvoriace ochrann\u00fa sklovit\u00fa f\u00e1zu, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu \u010falej zlep\u0161ova\u0165 odolnos\u0165 vo\u010di oxid\u00e1cii novo vyv\u00edjan\u00fdch UHTC. Okrem pochopenia oxida\u010dn\u00e9ho a mechanick\u00e9ho spr\u00e1vania sa t\u00fdchto keramick\u00fdch a kompozitn\u00fdch materi\u00e1lov, bude predikcia vytvoren\u00fdch modelov n\u00e1sledne potvrden\u00e1 a to synt\u00e9zou vybran\u00fdch 3-, 4- a 5- komponentn\u00fdch kovov\u00fdch karbidov\u00fdch syst\u00e9mov. N\u00e1sledne bud\u00fa experiment\u00e1lne stanoven\u00e9 ich vysokoteplotn\u00e9 a mechanick\u00e9 vlastnosti. Rie\u0161enie tohto projektu vytvor\u00ed s\u00fabor z\u00e1kladn\u00fdch poznatkov, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pre n\u00e1vrh nov\u00fdch zlo\u017eitej\u0161\u00edch viackomponentn\u00fdch keramick\u00fdch materi\u00e1lov s v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161enou oxida\u010dnou odolnos\u0165ou, \u010do bude v\u00fdznamn\u00fdm pr\u00ednosom pre cel\u00fa komunitu materi\u00e1lov\u00fdch vied.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2023 &#8211; 30.6.2027<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>DCG-XAS &#8211; V\u00fdvoj pokro\u010dil\u00fdch met\u00f3d ur\u010den\u00fdch na presn\u00fa predpove\u010f a anal\u00fdzu r\u00f6ntgenov\u00fdch spektier molek\u00fal s otvorenou ob\u00e1lkou<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Development of advanced methods for accurate prediction and analysis of X-ray spectra of open-shell species<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Mgr. Komorovsk\u00fd Stanislav, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show9')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show9\" style=\"display: none;\">Hlavn\u00fdm cie\u013eom je vyvin\u00fa\u0165, implementova\u0165 a aplikova\u0165 nov\u00e9 met\u00f3dy na presn\u00fa predikciu a interpret\u00e1ciu elektr\u00f3nov\u00fdch absorp\u010dn\u00fdch spektier a neline\u00e1rnych optick\u00fdch procesov. Projekt sa zameriava na syst\u00e9my s otvorenou ob\u00e1lkou, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa prvky naprie\u010d periodickou tabu\u013ekou a na r\u00f6ntgenov\u00fa spektr\u00e1lnu oblas\u0165. Za t\u00fdmto \u00fa\u010delom je nevyhnutn\u00e9 pou\u017ei\u0165 presn\u00fd popis relativistick\u00fdch efektov. Novo vyvinut\u00e9 pr\u00edstupy bud\u00fa implementovan\u00e9 do n\u00e1\u0161ho programu ReSpect, zalo\u017een\u00e9ho na te\u00f3rii funkcion\u00e1lu hustoty, a bud\u00fa aplikovan\u00e9 na zauj\u00edmav\u00e9 chemick\u00e9 probl\u00e9my s pomocou na\u0161ej \u0161irokej siete medzin\u00e1rodn\u00fdch spolupracovn\u00edkov. Navy\u0161e, pre \u00faspe\u0161n\u00fa aplik\u00e1ciu na\u0161ich met\u00f3d je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 implement\u00e1cia nov\u00fdch inovat\u00edvnych n\u00e1strojov ur\u010den\u00fdch na interpret\u00e1ciu, vizualiz\u00e1ciu a anal\u00fdzu vypo\u010d\u00edtan\u00fdch v\u00fdsledkov.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2023 &#8211; 30.6.2027<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>NIPOFABs &#8211; Smerom k nanotechnol\u00f3gi\u00e1m vyu\u017e\u00edvaj\u00facim bioakt\u00edvne \u010dastice\/molekuly v boji proti mikrobi\u00e1lnym biofilmom<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Towards nanotechnologies using bioactive particles\/molecules in the fight against microbial biofilms<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Ing. P\u00e1lkov\u00e1 Helena, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show10')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show10\" style=\"display: none;\">T\u00e9ma predkladan\u00e9ho projektu reflektuje na s\u00fa\u010dasn\u00e9 vedeck\u00e9 v\u00fdzvy a vol\u00ed interdisciplin\u00e1rny pr\u00edstup v rie\u0161en\u00ed vysokoaktu\u00e1lnej problematiky mikrobi\u00e1lnych biofilmov. Je zameran\u00fd na oblasti z\u00e1kladnej a molekul\u00e1rnej mikrobiol\u00f3gie v s\u00favislosti s \u0161t\u00fadiom prevencie, \u010di eradik\u00e1cie mikrobi\u00e1lnych biofilmov pomocou novodizajnovan\u00fdch hybridn\u00fdch materi\u00e1lov. V projekte je biologick\u00fd v\u00fdskum \u00fazko prepojen\u00fd s r\u00f4znymi pr\u00edstupmi z oblasti ch\u00e9mie nanomateri\u00e1lov. Hlavn\u00fdm predmetom \u0161t\u00fadia bud\u00fa mnohodruhov\u00e9 biofilmy, a to nielen bakteri\u00e1lne, ale aj kvasinkov\u00e9 a ich vz\u00e1jom\u00e9 kombin\u00e1cie, \u010do re\u00e1lne odr\u00e1\u017ea ich v\u00fdznam v zast\u00fapen\u00ed biofilm-asociovan\u00fdch infekci\u00ed. Ide hlavne o bakt\u00e9rie Staphylococcus aureus, enterokoky a Escherichia coli, ako aj z\u00e1stupcov kvasiniek z rodu Candida. Modern\u00fdmi mikrobiologick\u00fdmi pr\u00edstupmi sa bude sledova\u0165 tvorba biofilmov, vz\u00e1jom\u00e9 medzidruhov\u00e9 interakcie vr\u00e1tane \u00falohy quorum sensing molek\u00fal v t\u00fdchto procesoch, ale aj \u00fa\u010dinnos\u0165 bioakt\u00edvnych partik\u00fal\/molek\u00fal v prevencii a eradik\u00e1cii biofilmov, a to aj v s\u00favislosti s fenom\u00e9nom multirezistencie. Ako akt\u00edvne substancie sa pou\u017eij\u00fa hybridn\u00e9 materi\u00e1ly zalo\u017een\u00e9 na anorganick\u00fdch vrstevnat\u00fdch nano\u010dasticiach v \u00falohe nosi\u010dov akt\u00edvnych organick\u00fdch bioakt\u00edvnych molek\u00fal, najm\u00e4 fotosenzibiliz\u00e1torov. Funkcionalizovan\u00e9 nano\u010dastice sa vyu\u017eij\u00fa pri modifik\u00e1cii povrchov vybran\u00fdch typov polym\u00e9rov, ktor\u00e9 maj\u00fa vyu\u017eitie v medic\u00ednskej praxi. Cie\u013eom bude pripravi\u0165 nov\u00e9 alebo zlep\u0161i\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00e9 materi\u00e1ly tak, aby sa dosiahla maxim\u00e1lna antimikrobi\u00e1lna \u00fa\u010dinnos\u0165. V\u00fdsledky projektu by mohli prinies\u0165 nov\u00e9 poznatky v oblasti mikrobi\u00e1lnych biofilmov, ale aj v pr\u00edprave antimikrobi\u00e1lnych hybridn\u00fdch syst\u00e9mov aplikovate\u013en\u00fdch v r\u00f4znych oblastiach nanomedic\u00edny.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2022 &#8211; 30.6.2026<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>RADLON &#8211; Vplyv radia\u010dnej z\u00e1\u0165a\u017ee na sklovl\u00e1knit\u00fa izol\u00e1ciu z h\u013eadiska recirkul\u00e1cie chladiva v havarijn\u00fdch podmienkach jadrov\u00fdch elektr\u00e1rn\u00ed s tlakovodn\u00fdmi reaktormi<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Influence of radiation load on fiberglass insulation in terms of refrigerant recirculation in emergency conditions of nuclear power plants with pressurized water reactors<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>prof. Ing. Li\u0161ka Marek, DrSc., Dr.h.c.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show11')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show11\" style=\"display: none;\">Cie\u013eom projektu je roz\u0161\u00edri\u0165 metodiku overenia funk\u010dnosti havarijn\u00fdch syst\u00e9mov chladenia akt\u00edvnej z\u00f3ny reaktora vpr\u00edpade hav\u00e1ri\u00ed so stratou chladiva (Loss of Coolant Accident LOCA) ako aj syst\u00e9mov chladenia v pr\u00edpade \u0165a\u017ek\u00fdchhav\u00e1ri\u00ed z h\u013eadiska vplyvu dlhodobej radi\u00e1cie pri zv\u00fd\u0161enej teplote na tepeln\u00fa izol\u00e1ciu a tak akt\u00edvne prispie\u0165 kzv\u00fd\u0161eniu prev\u00e1dzkovej bezpe\u010dnosti jadrov\u00fdch elektr\u00e1rn\u00ed. V r\u00e1mci rie\u0161enia projektu bud\u00fa sk\u00faman\u00e9 vzorky tepelnejizol\u00e1cie podroben\u00e9 zr\u00fdchlen\u00e9mu tepeln\u00e9mu a radia\u010dn\u00e9mu starnutiu. Predpokladan\u00e9 radia\u010dn\u00e9 d\u00e1vky bud\u00fa na \u00farovni40 ro\u010dnej prev\u00e1dzky pri d\u00e1vkovom pr\u00edkone 10 Gy\/h na prim\u00e1rnom potrub\u00ed jadrovej elektr\u00e1rne typu VVER 440 V213.Takto upraven\u00e9 vzorky bud\u00fa sk\u00faman\u00e9 z h\u013eadiska zmeny ich fyzik\u00e1lno-mechanick\u00fdch charakterist\u00edk ako aj zh\u013eadiska ich chemickej odolnosti vo\u010di koroz\u00edvnym \u00fa\u010dinkom havarijn\u00e9ho chladiva. Pr\u00edprava vzoriek met\u00f3douzr\u00fdchlen\u00e9ho tepeln\u00e9ho a radia\u010dn\u00e9ho starnutia je v\u0161ak \u010dasovo aj finan\u010dne ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e1. Napr\u00edklad na dos iahnutiedostato\u010dnej radia\u010dnej d\u00e1vky na \u00farovni simuluj\u00facej 40 ro\u010dn\u00fa prev\u00e1dzku (pribli\u017ene 3500 kG) potrebn\u00e1 dobao\u017earovanie sa rovn\u00e1 pribli\u017ene 1650 h \u010dist\u00e9ho \u010dasu o\u017earovania pri priemernom d\u00e1vkovom pr\u00edkone o\u017earovania 2kG\/h. O\u017earovanie je vykonan\u00e9 pri zv\u00fd\u0161enej teplote 300\u00b0C, \u010do znamen\u00e1 \u017ee mus\u00ed by\u0165 vykonan\u00e9 v termoboxe. Pretoje potrebn\u00e9 n\u00e1js\u0165 postup na simul\u00e1ciu \u00fa\u010dinkov o\u017earovania za \u00fa\u010delom z\u00edska\u0165 dostato\u010dn\u00e9 mno\u017estvo vzoriek na v\u00fdkonintegr\u00e1lneho testu. Dostupnou cestou sa jav\u00ed ich tepelno-mechanick\u00e9 nam\u00e1hanie nako\u013eko na z\u00e1klade na\u0161ichdoteraj\u0161\u00edch poznatkov vl\u00e1kna tepelnej izol\u00e1cie \u00fa\u010dinkom o\u017earovanie pri zv\u00fd\u0161enej teplote str\u00e1caj\u00fa ich mechanick\u00fapru\u017enos\u0165 a krehn\u00fa. Na druhej strane sa men\u00ed aj ich chemick\u00e1 odolnos\u0165 vo\u010di kor\u00f3znym \u00fa\u010dinkom roztoku chladiva.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2023 &#8211; 30.6.2026<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n<table class='project_list'>\n<tr>\n<td colspan='2'>ComCer &#8211; V\u00fdvoj nov\u00fdch keramick\u00fdch materi\u00e1lov komplexn\u00e9ho zlo\u017eenia pre extr\u00e9mne aplik\u00e1cie<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td colspan='2'>Development of new compositionally-complex ceramics for extreme applications<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Program:<\/td>\n<td>APVV<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:<\/td>\n<td>Ing. Tatarko Peter, PhD.<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td><a href=\"javascript:toggle('show12')\">Anot\u00e1cia:<\/a><\/td>\n<td><span id=\"show12\" style=\"display: none;\">Hlavn\u00fdm cie\u013eom predkladan\u00e9ho projektu je v\u00fdvoj novej gener\u00e1cie vysokoteplotn\u00fdch keramick\u00fdch materi\u00e1lov schopnej odol\u00e1va\u0165 teplot\u00e1m okolo 3000\u00b0C pre pohonn\u00e9 syst\u00e9my, raketov\u00e9 motory a \u010fal\u0161ie aplik\u00e1cie vesm\u00edrneho priemyslu. To sa dosiahne synt\u00e9zou diboridovej keramiky s \u00faplne nov\u00fdmi komplexn\u00fdmi zlo\u017eeniami, tvoren\u00fdmi najmenej piatimi kovov\u00fdmi prvkami. Projekt si d\u00e1va za \u00falohu realizova\u0165 systematick\u00fa \u0161t\u00fadiu, ktorou sa nad obudn\u00fa nov\u00e9 poznatky smerom k pochopeniu vplyvu mol\u00e1rneho pomeru jednotliv\u00fdch kovov\u00fdch kati\u00f3nov v \u0161trukt\u00fare diboridov na stabilitu, synt\u00e9zu, spekanie a mechanick\u00e9 vlastnosti hutnej diboridovej keramiky. V\u00fdsledky projektu v\u00fdrazne prispej\u00fa k roz\u0161\u00edreniu novovzniknut\u00e9ho konceptu v\u00fdvoja vysokoentropick\u00fdch keramick\u00fdch materi\u00e1lov s ekvimol\u00e1rnym zlo\u017een\u00edm smerom ku v\u00fdvoju komplexn\u00fdch keramick\u00fdch materi\u00e1lov s in\u00fdm ako ekvimol\u00e1rnym zlo\u017een\u00edm. Projekt tie\u017e navrhuje inovat\u00edvny sp\u00f4sob pr\u00edpravy vysokoteplotn\u00fdch keramick\u00fdch materi\u00e1lov, ktor\u00fd pozost\u00e1va z tvorby keramick\u00fdch kompozitov na b\u00e1ze multikomponentnej diboridovej keramiky v spojen\u00ed s vyu\u017eit\u00edm \u017eiaruvzdorn\u00fdch pr\u00edsad. V\u00fdstupom projektu bude z\u00edskanie nov\u00fdch fundament\u00e1lnych poznatkov pre tvorbu neusporiadan\u00fdch diboridov\u00fdch \u0161trukt\u00far, ako aj ich vplyvu na mechanick\u00e9 vlastnosti t\u00fdchto materi\u00e1lov pri izbovej, zv\u00fd\u0161enej a ultra-vysokej teplote.<\/span><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td>Doba trvania:<\/td>\n<td>1.7.2022 &#8211; 30.6.2026<\/td>\n<\/tr>\n<\/table>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>BIOGEOAP &#8211; Aplik\u00e1cia nov\u00fdch biouhl\u00edm funkcionalizovan\u00fdch geopolym\u00e9rov pri nakladan\u00ed s nebezpe\u010dn\u00fdm odpadom Application of novel biochar-functionalized geopolymers in hazardous waste management Program: APVV Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e:&#8230;<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":31,"menu_order":20,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"class_list":["post-299","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/299","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=299"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/299\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3281,"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/299\/revisions\/3281"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/31"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/uach.sav.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=299"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}